Útočníčka Ema Tóthová (17): Mojím snom je hrať ženskú NHL

Ema Tóthová, naša 17-ročná talentovaná hokejistka, reprezentantka Slovenska má v prebiehajúcej sezóne vynikajúcu formu - v 13 zápasoch nadnárodnej ženskej súťaže EWHL dala 10 gólov a prihrala na osem, čo znamená, že má viac ako bod na zápas.

Ema má vo svojom mladom veku na konte účasť na troch IIHF Majstrovstiev sveta žien do 18 rokov (2022, 2023, 2024) a dvoch IIHF Majstrovstvá sveta žien (div.IA 2023 a div.IB 2024). V uplynulej sezóne sa ako 16-ročná stala najlepšou útočníčkou nadnárodnej súťaže žien EWHL, keď v 26 zápasoch dala 15 gólov a prihrala na 20, čím získala spolu 35 bodov.

Na EYOFe 2023 (Európsky mládežnícky olympijský festival) a získala striebornú medailu a spolu s Nelou Lopušanovou vytvorili na turnaji výborný útočný tandem. Ema získala v tomto turnaji v štyroch zápasoch 5 bodov za 2 góly a 3 asistencie.

Foto - archív E.T.

V uplynulej sezóne si sa stala najlepšou útočníčkou nadnárodnej ženskej súťaže EWHL. Čo pre teba znamena získať takýto titul ako 16 -ročná ?

“Znamenalo to pre mňa veľmi veľa, hlavne preto, že za mňa hlasovali iné tímy v súťaži – naše súperky, a že som sa takto presadila medzi seniorkami. Vďaka patrí mojim spoluhráčkam, bez ktorých by to nebolo možné. Samozrejme, že to bola pre mňa ďalšia motivácia do práce, aby som patrila medzi najlepšie hráčky sveta. Robím preto maximum každý deň a verím, že sa mi to splní.”

Povedz nám, aký máš týždenný program. Ako vieš skĺbiť štúdium s hokejom?

“Navštevujem gymnázium v Nových Zámkoch a doteraz som mala samé jednotky, teraz to vyzerá, že budem mať asi dve dvojky. Školu mám každý deň od 08:00 do 14:00. V pondelok mám tréningové voľno, v utorok a štvrtok.trénujem doma v Nových Zámkoch s chalanmi v juniorke, kde máme aj „suché tréningy“ pred ľadom. Učím sa každú voľnú chvíľu, aj v aute, keďže 2x do týždňa chodím na tréning do Bratislavy, kde hrávam v projekte reprezentácie žien. Inak trénujem v Nových Zámkoch v juniorke, a keď mi vyjde čas, tak si zahrám s chalanmi aj za dorast. V podstate každý voľný čas venujem škole, namiesto zábavy (smiech).”

V prebiehajúcej sezóne máš viac ako bod na zápas?

“V nadnárodnej ženskej súťaži som odohrala 13 zápasov a podarilo sa mi dať 10 gólov a na 8 prihrať. Mám radosť, keď viem vytvoriť situáciu, z ktorej padne gól, či už ho dám ja alebo spoluhráčka. Mojím cieľom je stále na sebe pracovať a posúvať sa ďalej. Mojím snom je hrať Professional Women’s Hockey League (PWHL - Profesionálna ženská súťaž, prezývaná aj ženská NHL).”

Pred pár mesiacmi prebehla oficiálna informácia, že si podpísala Univerzitu OHIO State.

“Áno, veľmi som sa tešila, že si ma OHIO State vybrali. Začiatkom septembra som sa bola na pozrieť s mamou v USA na troch univerzitách, ktoré mali o mňa záujem. Navštívila som PENN State University, Quuinnipiac University a OHIO State University. Všetky mali výborné podmienky na štúdium, aj na športovanie, ale OHIO bolo mojou prioritou, strávila som tam dva dni. Bola som s hráčkami, ktoré mi ukázali kampus a zimný štadión, videla som ich trénovať na ľade aj mimo ľadu. Bola som na obede s trénerským tímom, ktorý vedie Nadin Muzerall, kde sme sa veľa rozprávali.

Tak, keď sa to podarilo, bolo to splnené želanie. Hoci je to až o 2 roky, už teraz sa teším, lebo študovať na americkej univerzite a pritom robiť šport, ktorý milujem, je skvelé. Uvedomujem si, že hokej nebudem hrať celý život a preto je škola dôležitá.”

V auguste si naposledy absolvovala turnaj so svojou kategóriou dievčat do 18 rokov v Budapešti, kde ste turnaj Word Select Invitational vyhrali. Ako vidíš šance tímu smerom k Majstrovstvám sveta vo Fínsku?

“Áno, naposledy som bola s 18tkou v auguste. Tam som si naposledy zahrala aj s Nelou a hralo sa mi s ňou skvele. Myslím, že nám ten turnaj vyšiel, aj preto sme ho zrejme vyhrali (smiech). S Nelou si veľmi dobre rozumiem na ľade, ale aj mimo ľadu, čo je myslím výborné smerom k Majstrovstvám sveta vo Fínsku, aby sme potiahli tím. Budú to moje posledné – štvrté - majstrovstvá v tejto kategórii, tak by bolo pekné rozlúčiť sa medailou. Hoci máme náročný program, nič nie je nemožné, keď sa ako tím dáme dokopy a budeme ťahať za jeden povraz.”

Ako sa pozeráš na tvoje prvé majstrovstvá sveta do 18 rokov v roku 2022 a teraz?

„V roku 2022 to boli moje prvé majstrovstvá sveta, ktoré sa konali v USA, Madison a Middleton, a mala som len 14 rokov. Všetko bolo vtedy pre mňa nové a pobyt v Amerike som si veľmi užívala a získavala som skúsenosti. Tam som prvýkrát videla najlepšie hráčky na svete v mojej kategórii. Štvrťfinálový zápas s Kanadou som si veľmi užila, hoci sme prehrali 0:7, bola to skvelá skúsenosť hrať pred plným hľadiskom v aréne LeBahn, ktoré je domovom univerzitného tímu Wisconsin. Mám krásne spomienky. Dnes som už staršia, mentálne aj fyzicky vyspelejšia, a viem, že vyrovnať sa tým najlepším je výzva, na ktorú sa teším.”

Foto - archív E.T.

Tento týždeň ťa čaká olympijská predkvalifikácia v Piešťanoch.

“Áno, zo spoluhráčkami zo seniorskej reprezentácie v Piešťanoch budeme bojovať o kvalifikačnú miestenku, lebo z predkvalifikácie postúpi do finálovej kvalifikácie iba víťaz. Uvedomujeme si, že postúpiť ďalej je dôležité pre ženský hokej. Pre nás je výhodou, že väčšina dievčat trénuje a hrá v projekte. Lepšie sa poznáme na ľade a v situáciách, ktoré bežia veľmi rýchlo, vieme lepšie reagovať.

Najsilnejší bude asi Kazachstan, ale s časťou ich tímu (Aisiulu Almaty) hrávame v nadnárodnej súťaži EWHL, tak verím, že to bude naša výhoda. Teším sa na Nelu, ale aj na iné dievčatá, ktoré prídu, či na Simone z USA, ale aj na Bašku a Luciu, baby čo hrajú v Číne. Na turnaji chceme hrať našu hru. Súperov veľmi nepoznáme ale chceme poraziť každého.“

Na záver nám povedz, kto ti je najväčšou oporou.

„Je to, samozrejme, moja rodina. Veľmi ma všetci podporujú a pomáhajú mi, aby som všetko zvládla a mohla si plniť sny. Babka s dedkom ma chodia pozerať na zápasy a veľmi mi fandia. Mamina je úžasná, keď nestíham, prepisuje mi poznámky na papier, aby som sa mohla učiť, lebo z tabletu sa neviem učiť, musím mať všetko na papieri, tak sa mi ľahšie učí. Ocino ma vozí do Bratislavy na tréningy, zápasy a keď prídeme skoro ráno zo zápasov aj o štvrtej príde pre mňa, aby ma odviezol domov, aj keď viem, že bude nevyspatý do práce, vždy pre mňa príde.

Aj rodičia chodia na zápasy v zahraničí. Môj brat je tiež hokejista, ale už študuje na vysokej škole právo, tak hokej nie je priorita, ale keď sa príde na mňa pozrieť, vždy mi niečo poradí, čo robiť lepšie. Keď som bola malá, nemala som rada, keď chodili na zápasy. Teraz sa naopak teším, keď prídu. Rodičia mi stále hovoria, aby som mala radosť z hry a stále išla naplno. Veľmi si vážim, čo pre mňa robia a vždy im chcem urobiť radosť, keď sa prídu pozrieť na zápas.”