Olympionička Zuzana Paňková nemala ešte ani rok a už s rodinou splavovala Hornád

O Zuzane Paňkovej ste už zaručene počuli, minimálne sa o to postaral jej famózny výkon na letných olympijských hrách v Paríži 2024. Mladá debutantka v prvej kvalifikačnej jazde C1 obsadila 4. priečku, nepripísala si ani jednu trestnú sekundu a od najrýchlejšej Češky Gabriely Satkovej mala odstup 3,83 sekundy. Vidieť sme ju mohli aj ako vlajkonosičku počas otváracieho ceremoniálu, ktorý bol v Paríži poriadne upršaný, čo milovníčke vody neprekážalo. Športinak vám prináša exkluzívny rozhovor, v ktorom talent z východu hovorí o začiatkoch na divokej vode, náročnosti a opore, ale aj postavení žien v športe.

Ako sa na svoje fantastické umiestnenie na olympiáde v Paríži pozeráš s odstupom času?

"Ako na zážitok, na ktorý sa nikdy nezabudne. Celá olympiáda bola úžasná, najmä keď ide o zážitky z olympijskej dediny, z otváracieho ceremoniálu a hlavne zo súťažnej trate. Podarilo sa mi to, čo som chcela dokázať. Mojím cieľom bolo ukázať moje absolútne maximum a mať celú jazdu pod kontrolou. A musím povedať, že sa mi to podarilo. Všetko do finálovej jazdy som si takticky strážila. A do finále som dala všetko. To, že som to zvládla ukázať pred 12 000 divákmi pri trati a tisíckami divákov pred televíznou obrazovkou, mi prinieslo také nádherné emócie, ktoré som v takej intenzite ešte nezažila. Pri tej spomienke ma to stále pošteklí na srdiečku."

Mala si čas si po olympiáde vôbec vydýchnuť? Čakala ťa maturita, vodičák…

"Dopriala som si týždeň pre seba a rodinu. Následne ma čakali dva týždne intenzívneho učenia na ústne maturitné skúšky. Znamenalo to úplný oddych od tréningov, lebo po olympiáde som ukončila súťažnú sezónu. Po maturite začnem znovu trénovať, na to sa teším. A áno, po olympiáde mám teraz čas na učenie a vodičák, takže teraz trošku prepnem do normálnejšieho módu."

Zuzana Paňková - supertalent z Hornádu

Hovoria o tebe ako o supertalente z Hornádu, presne tam sa to začalo, keď si bola naozaj maličká...

"Začalo to nezvyčajne oproti ostatným slalomárom zo Slovenska alebo i zo sveta. Moja rodina sú vodáci a od malička, to znamená od mojich 11. mesiacoch sme chodili splavovať rieky ako Hornád, Poprad a Dunajec. Spolu s celou úžasnou vodáckou komunitou. Práve na Dunajci som trávila každé leto od tých 11. mesiacov až do desiatich  rokov. Tam som sa zamilovala do pádlovania medzi vlnami, aj keď zo začiatku som sa bála.

Zuzana Paňková je na vode od malička.  Foto - archív ZP

Keď som nastupovala do prvého ročníka v roku 2011, v novembri som mala 7 rokov, začala som s vodným slalomom. Vodnému slalomu sa aktívne venoval aj môj ujo, ten mal vtedy 14 rokov. Po škôlke ma babka brávala pozerať sa práve na jeho tréningy a veľmi sa mi to páčilo. Keď som sadla do slalomovej lode, vedela som, že toto je to, čo chcem robiť. Slalomová loď bola rýchlejšia, obratnejšia ako turistické plastové lode, navyše som mohla pretekať s ostatnými."

Kajak alebo kanoe, pre mnohých ľudí je to stále to isté, pritom sú to odlišné veci.

"V kajaku sa sedí a pádluješ s dvojlistým pádlom. V kanoe sa kľačí, si v lodi pripevnený popruhmi so suchým zipsom a pádluješ s jednolistým pádlom. Je ťažké odpovedať, v čom radšej jazdím, lebo ja jazdím v oboch veľmi rada, kajak aj kanoe má niečo, čo to druhé nemá. V kajaku mám rada rýchlosť a tesné prejazdy brán. A zase v kanoe pocit, keď ti loď kĺže po hladine a to jednoduché pretáčanie je tiež úžasné. Po tejto sezóne sa naozaj teším na kajak, lebo som posledný mesiac pred olympiádou trénovala iba na kanoe."

Ty máš na konte už veľa ocenení a medailí, na olympiáde si však mala premiéru, aký dojem na teba urobila všeobecne?

"Moja kariéra len teraz začína naberať na obrátkach, mám však už celkom slušnú zbierku ocenení. Ale skúsenosť s olympiádou bolo niečo neskutočné. Je to najcennejšie a najlepšie, čo som doteraz dosiahla. Olympiáda je najväčšie športové podujatie, keď naň myslíš a snívaš o tom, máš zimomriavky a strach v jednom. No pritom po ňom túžiš ako po ničom inom.

Olympiáda vo mne prebudila moje najlepšie výkony a vyvolala tie najsilnejšie emócie. Všetko tam vyzeralo úžasne, počnúc dedinou, jedálňou až po trať. Atmosféra ma pohltila, všade som cítila olympijského ducha. Každé ráno na olympiáde som sa tešila na celý nový deň, cítila som silu, akú som nikdy nemala."

Dlho som sa vody bála

Otvárací ceremoniál vzbudil veľké diskusie, vás ako športovcov sme videli v záberoch na lodi, užila si si to? Dážď ti asi ako vodnej slalomárke nerobil až taký problém.

"My športovci, sme nevideli prenos v televíznom vysielaní. Keď nadišiel čas hlavného programu na štadióne, väčšina do nitky premočených športovcov išla do dediny, kvôli nepriaznivému počasiu. Aj ja som bola trošku mokrejšia ako som myslela. Rátala som so svojimi slzami, ale nie so slzami z nebies. Ale aj napriek dažďu to bolo niečo nádherné a nezabudnuteľné. Daždivé počasie celú našu výpravu na lodi zjednotilo a vzpružilo, keď sme videli na brehu slovenskú vlajku, doslova sme skákali od radosti a išli sme si hlasivky vykričať. Tešili sme sa, že nestojíme v tom daždi zbytočne, že sú tam ľudia, ktorí tam stoja pre nás a s nami. Tá možnosť vidieť centrum Paríža zo Seiny, k tomu mávať našou vlajkou - krajšie by som si to ani nevysnívala."

Zuzana Paňková na olympiáde v Paríži. Foto - archív ZP/TASR

Keď si na vode a jazdíš, na čo myslíš? Líšia sa tvoje myšlienky, keď ide o tréning a keď ide o olympiádu?

"Na tréningu mám priestor robiť chyby, učiť sa z nich a zdokonaľovať sa. Často rozmýšľam, čo urobiť ďalej v danej bránkovej kombinácií. Počas pretekov si v hlave poviem pred kombináciou iba pár pokynov a všetko ostatné robí moje telo automaticky - dostáva sa do stavu flow. Zautomatizovať pohyby a reakcie, to je cieľom tréningu."

Viem o tebe, že ťa mentálne podporuje delfín, a to už od mala, prezraď, aký príbeh je za tým.

"Keď som začala s vodným slalomom, moja prvá loď, ktorú som dostala, mala na palube obrázok delfína. Loď bola od Eleny Kaliskej. Ako malé 7-ročné dievčatko, ktoré bolo nervózne pred štartom, som sa s ním rozprávala. Uisťoval ma, že to zvládnem a hnal ma dopredu. Teraz už viem, že to bola moja prvá forma self-talku, ktorý používam doteraz. Teraz vediem konverzáciu sama zo sebou a nie s delfínom."

Mala si niekedy z „divokej vody“ aj strach?

"Ja som bola asi ten najväčší bojko na svete. Trvalo mi dlhšie nabrať odvahu jazdiť na divokej vode v Liptovskom Mikuláši a hlavne v Čunove bez strachu. Jediné šťastie, že mám takého trpezlivého a úžasného trénera Petra Murcka. Ten vo mne niečo videl a rozhodol sa pretrpieť si zo mnou tie bojazlivé začiatky. Postupom času, tréning po tréningu, som sa menej a menej bála, začala som si veriť, veriť v moje schopnosti. Dokonca som si začala užívať úseky, ktorých som sa predtým bála."

Koľko percent je podľa teba talent a koľko drina?

"Talent je najviac vidieť v žiackych kategóriách, tam je dosť viditeľné, keď niekomu veci idú od ruky. V juniorských kategóriách to pomaly mizne a v profesionálnom športe je jedno, kto má aký talent, hlavné je koľko a ako kvalitne máš natrénované. Byť talentovaný je super a má to isté výhody, ale zďaleka to nie je všetko. Ťažká práca a disciplína vždy zvíťazí nad talentom. To ma naučil Cristiano Ronaldo. Takže tvrdá drina podľa mňa je 80 percent."

Kto je pre teba najväčšia podpora? Prekvapilo ťa pri olympiáde, koľko ľudí ti fandilo a fandí?

"O môjho trénera sa viem oprieť v každej situácií a za to som mu nesmierne vďačná. Moja rodina ma od začiatku podporuje na tejto ceste a vždy sú mi k dispozícii, keď ich potrebujem, aj keď som na druhej strane sveta. A musím povedať, že lásku, podporu cítim zo všetkých strán od mojich kamarátov, spolužiakov, školy, vodáckej komunity.

Zuzana Paňková si olympiádu v Paríži užívala.  Foto - archív ZP 

To množstvo ľudí, ktorí mi držia palce a fandia mi, ma vždy prekvapí. Ale to, čo som zažila na olympiáde, kotol ľudí fandiacich všetkým, viacnásobne prevýšilo moje predstavy. Bola to nádhera a prinieslo mi to nádherné emócie a motiváciu do budúcich tréningov, pretekov. Snažím sa mojimi výkonmi a výstupmi opätovať podporu, ktorú dostávam."

Aký je tréner Peter Murcko? Ťaháte to spolu už dlho, je prísny?

"Je to ten najlepší tréner a človek na svete. Je veľmi profesionálny a v istom slova zmysle prísny. Jednoducho chce, aby som jazdila najlepšie ako viem. Navyše ma pozná od šiestich rokov, takže ma má celú prečítanú. Vie, čo na mňa funguje a čo nie. Stále napreduje a vzdeláva sa ako tréner. Každý rok chce, aby som sa posúvala dopredu a on sa posúva zo mnou. Pracovať s ním je radosť."

Čo je pre teba na celom tomto športe najkrajšie? Dokážeš si jazdu naozaj úprimne užiť?

"Na vodnom slalome sa mi páči, že nezáleží na tom, aký máš somatotyp, aký si vysoký, nízky, akú máš stavbu tela. Tvoj úspech je na tebe. To, že som menšieho vzrastu mi bolo vždy vyhadzované na oči, ale tu na tom nezáleží. No hlavne sa mi na mojom športe páči, že sa nikdy nenudíš. Stále je na čom pracovať. Či je to technika, vytrvalosť, rýchlosť, sila. A potom to, že každá jedna trať na svete je niečím výnimočná a špecifická. To, čo funguje na jednej, na druhej nemusí fungovať. Každá trať ti prináša nové skúsenosti a robí ťa lepším športovcom."

Keď si v Košiciach, ideš si zajazdiť na Hornád?

"Áno, na Hornáde v Košiciach mávam normálne tréningy a trávim tu čas hlavne v prípravnom období. Hornád mám rada, lebo ma naučil makať, nie je tam žiaden prúd, ktorým by som sa zniesla do brány. Vďaka rovnej vode mám veľmi dobrú techniku, ktorú mi často chvália pretekári z celého sveta. V jeseni a v zime Hornád okrem pár týždňov nezamŕza, môžem jazdiť na vode aj v decembri a mať kontakt s vodou počas celého roka."

Kajak alebo kanoe?

Na vode si taká obojživelníčka, dá sa vôbec povedať, čo ťa baví viac?

"Nemám obľúbenca medzi K1 (kajak) a C1 (kanoe). Každá kategória má niečo do seba. Túto sezónu som sa primárne venovala C1 a K1 mi pomerne dosť chýbalo. Som obojživelníčka, bavia ma obe kategórie rovnako."

Kde sa ti jazdí najlepšie?

"Mám rada silovo náročné trate, kde sú výrazné náročné prvky ako silné valce a skoky, ale zároveň tú silu vody vieš využiť vo svoj prospech. Rada jazdím na trati v Londýne, Riu de Janeiru a v Pau vo Francúzku - to sú moje obľúbené trate."

Ako sa ti išiel kajak cross na olympiáde? Pre mnohých to bolo novinka.

"Kajak cross mal svoj olympijsky debut v Paríži. Podľa mňa to bol úspešný debut, navyše od divákov sú na neho dobré odozvy. Je výrazne odlišným športom od slalomu na divokej vode. Je to kontaktný šport, hravosť a spontánnosť idú do popredia, pričom tá presnosť a precíznosť, čo je v slalome, ide do úzadia. Na začiatku som sa s ním nevedela vžiť, ale posunula som sa a už ho vnímam ako plnohodnotnú tretiu disciplínu. Na olympiáde bola naozaj náročná trať, ktorá dala zabrať každému pretekárovi. Kvalifikačná jazda mi nevyšla podľa plánu. Urobila som dosť výraznú chybu. A keď sa išlo do vyradzujúcich rozjazdov, žreb spolujazdcov mi neprial. V rozjazdách som bola naozaj s tými najlepšími v top 10 v rebríčku. Do jázd som dala maximum, bojovala som o postup, no, bohužiaľ, to nestačilo. Ale samotný kajak cross bol napínavý až do konca, aj keď som vypadla skôr, ako som chcela."

Po letnej olympiáde v Paríži sa veľa hovorí o tom, že šport na Slovensku trpí, je poddimenzovaný, aj napriek tomu tu máme fantastické talenty a vaše výborné výsledky. Je to však tak, že ak by ťa nepodporovala hlavne rodina, nedotiahla by si to tak ďaleko?

"Situácia v športe nie je ideálna. Častokrát bez výraznej podpory rodiny, blízkych, či nadácií a grantov, veľa detí nemôže nasledovať svoj sen. Ale aj napriek nie ideálnym podmienkam máme úspešných športovcov."

Ženy v športe

Olympiáda v Paríži bola prvá, kde boli rovnako zastúpení muži aj ženy. Ako to vnímaš, zvýhodňuje ťa to nejako, je to prínos športu?

"Podľa mňa je to obrovský prínos pre šport ako celok. Stále je v spoločnosti stigma, že ženy nemôžu byť iba profesionálne športovkyne, že to nie je skutočná práca pre ženu. Veľa mladých dievčat je odhováraných od sna stať sa športovkyňou. Som nesmierne rada, že ženy na hrách v Paríži mali rovnaké možnosti. Čím viac ľudí športuje, tým lepšie. Naozaj za posledných 124 rokov od prvého štartu ženy na olympiáde (1900 v Paríži) sa pohľad na to, čo by žena mala robiť a čo ženské telo dokáže, výrazne posunul."

Východniari spôsobili v Paríži ošiaľ - Tury, Schmiedlová, ty, to je ozaj pekná vizitka Košiciam. Mali ste čas sa aj stretnúť?

"Áno, 5 Košičanov na olympiáde, to je jednoducho pecka. Naozaj, kvôli nabitému programu sme stihli iba prehodiť pár slov, ale aj tak to bola úžasná skúsenosť. S Annou Karolínou Schmidlovou som zdieľala izbu v olympijskej dedine. Za ten krátky čas, čo sme boli spolu, som sa dozvedela niečo nové o tenise a ona sa zase naučila nové veci o slalome."

Mení sa nejako tvoj vzor s pribúdajúcimi rokmi a skúsenosťami?

"Nemení, mám pocit, že mojich idolov ešte viac obdivujem, lebo teraz viem, aké náročné sú tie najväčšie súťaže. Naďalej sa snažím učiť od každého, od olympijských víťazov, majstrov sveta, ale aj od malých detí, ktoré sa tešia na súťaže, aj keď sa boja. Moje hlavné idoly sú stále Jana Dukátová, Jessica Fox, Luka Jones, Anna Sátilová,  Maialen Chourraut a Cristiano Ronaldo."

Aktuálne je atmosféra v kanoistike mimoriadne napätá, na myslím mám spor s vedením Slovenskej kanoistiky. Ako to vnímaš?

"Nerada by som sa k tomu vyjadrovala, aktuálne to riešia právnici a odborníci. Myslím, že je vonku dosť informácii, aby si ľudia vedeli urobiť ten správny záver."

Si maturantka, čo plánuješ ďalej?

"Úspešné som zmaturovala a ukončila štúdium na Gymnáziu svätého Tomáša Akvinského v Košiciach. Chcem robiť tento šport profesionálne aj naďalej, preto nechcem robiť žiadne rýchle rozhodnutia. Dávam si rok pauzu od školy, tento čas využijem, aby som si vybrala správnu školu, urobila vodičák a trošku viac sa venovala samej sebe. Ale čo sa týka školy, chcem študovať niečo, čo súvisí so športom."