Zomrel Vladimír Šťastný, najstarší spomedzi slávnych hokejových bratov.
Z oceňovania trénerov mládeže za rok 2014 za celoživotnú prácu a výsledkov športovca v roku 2014 20. apríla 2015 Bratislava. Na snímke vpravo generálny riaditeľ sekcie štátnej starostlivosti o šport a mládež MŠVVaŠ SR Ladislav Čambal odovzdáva ocenenie za celoživotnú prácu a životné jubileum. Vľavo Vladimír Šťastný (Slovenský zväz ľadového hokeja). Foto TASR - Pavel Neubauer
Zomrel Vladimír Šťastný, najstarší spomedzi trojice slávnych hokejových bratov. Mal 77 rokov. O jeho úmrtí informoval Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH), ktorému informáciu o jeho úmrtí potvrdila najbližšia rodina. Správu uverejnil na svojom webe.
Držiteľ kompletnej medailovej zbierky v pozícii asistenta trénera pri slovenskej reprezentácii sa narodil 10. mája 1945 a vyrastal neďaleko bratislavského Tehelného poľa.
Najstarší spomedzi bratov slávneho priezviska od detských čias inklinoval k športu a najviac sa mu zapáčil hokej. Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave.
Okrem štúdia sa venoval mladším bratom Mariánovi, Petrovi či Antonovi, z ktorých v bratislavskom Slovane rástli budúce hokejové hviezdy. Neskôr hrali v NHL za kanadský klub Quebeck Nordiques
Vladimír Šťastný sa k hokeju po štúdiu v pozícii profesionálneho hráča už nevrátil. Ako tréner pôsobil v Československu, Švajčiarsku či Nemecku a potom sa vrátil na Slovensko, kde v roku 1993 asistoval trénerovi Júliusovi Šuplerovi pri tvorbe prvých slovenských hokejových nominácií.
K národnému tímu sa Vladimír Šťastný vrátil v lete roku 1999, keď ho na opätovnú spoluprácu oslovil nový šéftréner mužskej reprezentácie Ján Filc.
Bol pri zisku striebra na MS 2000 v Petrohrade. O dva roky neskôr nechýbal pri dosiaľ najväčšom úspechu slovenského hokeja – zisku zlata na MS v Göteborgu.
Kompletnú medailovú zbierku uzavrel na MS 2003 v Helsinkách v pozícii trénera brankárov. Šťastný neskôr pôsobil aj pri mládežníckych reprezentáciách.