Dalibor Dvorský sa stal začiatkom februára najmladším hráčom, ktorý strelil v najvyššej slovenskej hokejovej súťaži gól. Prekonal tak rekord, ktorý dovtedy držal Marián Gáborík.
Ešte len 15-ročný rodák zo Zvolena si pripísal v súboji s Nitrou premiérový gól, po ktorom prepisoval históriu našej súťaže. Puk si poctivo odložil a o pár dní mu k veľkému úspechu dokonca gratuloval aj sám Marián Gáborík.
Slovenský hokejový útočník sa tejto pocite veľmi potešil, no vo svojej kariére sa chce posúvať stále vyššie. V Banskej Bystrici je totiž len na hosťovaní z jeho domovského klubu AIK Štokholm. Vo Švédsku pôsobí od svojich deviatich rokov.
V rozhovore pre Športinak priblížil svoje plány, ktoré by veľmi túžil zavŕšiť draftom v NHL z čo najvyššej pozícii. Jeho možnosť však príde až o dva roky.
Hokejovú verejnosť ste upútali prekonaním Gáborikovho rekordu, keď ste sa stali najmladším hráčom, ktorý skóroval v extralige. Aký to bol pocit?
„Úžasný, prekonať tak výborného hráča, akým je Gáborík, bolo pre mňa veľmi špecifické. Odložil som si aj puk. Mám ho nad mojím stolom v izbe, takže sa naň stále pozerám. Je to pre mňa zatiaľ jeden z najcennejších úspechov v mojej doterajšej kariére. Budem však robiť všetko preto, aby prišli aj ďalšie.“
Marián Gáborík vám napokon aj sám zagratuloval. Potešili ste sa?
„Áno a veľmi. Dostať správu od takého hráča, bolo fakt super. Neskôr sme sa stretli aj osobne. Motivuje ma to makať na sebe ešte viac. Keď som vyrastal, bol mojím vzorom. Tiež som vždy obdivoval aj Sidneyho Crosbyho a momentálne sa mi páči ako hrá aj Nicklas Bäckstrom. Obdivujem viacerých hráčov, lebo na svete je naozaj veľa skvelých hokejistov.“
Ako ste sa dostali k hokeju?
„Prvý krát ma rodičia priviezli na zimný štadión, keď som mal tri roky. Hokej som začal hrať ako päťročný. To som bol vo Zvolene na svojom prvom tréningu. Veľmi sa mi to páčilo a nechcel som ísť z ľadu, úplne som si to zamiloval.“
Väčšinu vašej kariéry ste však strávili vo Švédsku. Ako ste sa ocitli na severe Európy?
„Bolo to vďaka rodičom. Keď som mal deväť rokov, odišli sme do Švédska. Bolo to tam úplne iné. Nepamätám si však detaily, keďže som mal deväť rokov a bol som malý. Rozdiel som však cítil. Boli tam iní ľudia a celkovo odlišný svet ako doma.“
Bolo ťažké zvykať si na nový štýl života?
„Spočiatku áno, ale prešlo to veľmi rýchlo. Keď som tam totiž prišiel, tak boli všetci v klube (IFK Tumba) ku mne veľmi milí, tréneri i spoluhráči. Aj vďaka tomu som si na život tam zvykal veľmi dobre a stále sa tam cítim super. Spomínam na to len v dobrom.“
Je pre vás Švédsko ako druhý domov?
„Áno, ale doma budem vždy len na Slovensku. Tu som vyrastal. Ale áno, Švédsko je taký môj druhý domov. Hovorím plynulo švédsky a mám tam veľa priateľov. Vždy sa teším, keď sa tam vraciam.“
V prebiehajúcej sezóne nastupujete v drese HC 05 Banská Bystrica prvýkrát proti mužom, aké to je?
„Niekedy je to zvláštny pocit, lebo ako malý som sa chodil na hráčov, proti ktorým teraz hrám, pozerať. Zároveň som veľmi rád, že môžem takýmto borcom čeliť už v tak mladom veku. Mužský hokej je totiž oveľa rýchlejší a fyzickejší. V niektorých situáciách musím byť opatrnejší, ale zase sa nemôžem báť ísť do súbojov. Jednoducho potrebujem hrať rozumne.“
Prečo ste začali sezónu na Slovensku?
„Lebo vo Švédsku sa do konca ročníka zrušila liga a potreboval som miesto, kde by som mohol trénovať a hrať. Som veľmi rád, že mi to umožnila Banská Bystrica.“
Vedeli by ste porovnať slovenský a švédsky hokej?
„Hral som tam len detské kategórie a tie porovnávať neviem. Celý čas som trávil iba tam. Keď som sa však bol pozrieť na slovenskú juniorskú ligu, tak doma to bolo viac fyzickejšie a vo Švédsku je to hlavne o korčuľovaní, zručnostiach a rýchlosti. Samozrejme, že aj tam sa hrá do tela, ale na Slovensku mi to prišlo podstatne viac fyzickejšie.“
Dokedy budete doma?
„To ešte neviem povedať. Je možné, že do konca sezóny. Ale ak si ma klub vo švédsku vypýta naspäť, tak tam pôjdem. Teraz ale naozaj neviem povedať, že kedy.“
Nedávno ste sa zúčastnili aj dvoch prípravných súbojov proti Česku s reprezentáciou do 18 rokov. Bol to váš prvý kontakt s medzinárodným hokejom?
„Áno. Bol som veľmi šťastný, že ma tréneri pozvali na zraz a mohol som zažiť debut v reprezentácii. Cítil som sa dobre, pomohli mi aj štarty v mužskej extralige, takže som si ľahšie zvykal na vyššie tempo. Hrať medzinárodný hokej je super, lebo sa viete porovnať aj s inými hráčmi zo zahraničia.“
Budete hrať vo Švédsku až do draftu NHL?
„Zatiaľ sa nepozerám až tak do budúcnosti, ale taký je plán. Momentálne hrám za AIK Štokholm U18. Tento rok som hral za 18-ročných a mojím cieľom bolo dostať sa do tímu U20. Keďže sa však sezóna zrušila, tak som tu. Ak by som sa tam aj teraz vrátil, môj cieľ je dostať sa o level vyššie.“
Aké sú vaše ďalšie ciele?
„Najbližšie chcem zahrať čo najlepšie v extralige a pomôcť tímu dostať sa do play-off a potom taký dlhodobejší cieľ je určite byť draftovaný do NHL z čo najvyššieho miesta.“
Matilde Lorenzi bola považovaná za obrovský talent talianskeho lyžovania, ktorý prirovnávali k zjazdárskemu fenoménu Sofii Goggiaovej. Zomrela tragicky vo veku 19 rokov.