Nespanikáriť a bežať si to svoje – príbeh atlétky Moniky Weigertovej

Atletika na Slovensku nie je hokej. Nevyvoláva celonárodnú vášeň. Napriek tomu tu máme svetoznámych športovcov, ktorí dosahujú vynikajúce výsledky na medzinárodných podujatiach. Matej Tóth, Ján Volko, či sľubný talent Emma Zapletalová sú len niektorí z nich. Ich výkony by väčšinou neboli možné, bez finančného zázemia a profesionálneho tímu.

Medzi špičkou sa však nájdu aj športovci, ktorí sú úspešní napriek amatérskym podmienkam tréningu. Na prípravu si zháňajú prostriedky aj trénerov sami. Jednou z nich je Monika Weigertová (31).

„Monikina najsilnejšia vlastnosť je úžasná húževnatosť, cieľavedomosť, vytrvalosť ísť za svojím cieľom. Túžba byť úspešná,“ potvrdzuje Monikin hlavný tréner, legendárny Eugen Laczo.

Monika Weigertová začínala na motokrosovej dráhe

Narodila sa pre radosť z pohybu, napriek vážnemu zraneniu nestratila odhodlanie zdolávať prekážky a reprezentuje Slovensko na významných atletických podujatiach. Kde berie silu znovu sa rozbehnúť?

V začiatkoch si nevyberala, zaujímalo ju všetko. So základmi jej pomáhal prvý veľký fanúšik – jej starý otec. Hral s ňou futbal, učil ju korčuľovať či bicyklovať. Triafala basketbalové koše, kým neskórovala.

„Keď ma ako dieťa zobrali na ihrisko, prehrala som sa tam celý deň,” spomína si.

Monika Weigertová na motokrosovej dráhe.  Foto - archív MW

Jej otec pracoval v športovom obchode, odkiaľ nosil najrôznejšie náčinie, napríklad aj motocykel. Neskôr sa vďaka nemu dostala aj k motorke a na motokrosovú dráhu.

Okrem pohybu trénovala vynaliezavosť. V malej dvojtisícovej obci Diviaky nad Nitricou neboli možnosti športových krúžkov, ani klubov. Na karate dochádzala na bicykli do Novák.

Eufóriu z víťazstva zažila na základnej škole. Reprezentovala v pingpongu, futbale, basketbale, volejbale. Pomaly sa v nej zobúdzalo odhodlanie dostať sa medzi svetovú špičku.

Na športovej škole objavila atletiku

V pätnástich ju prijali na športovú školu v Trenčíne. Jej budúci učiteľ si všimol všestranné nadanie a Monika prešla do skupiny sedembojárov. Bolo to prvé rande s atletikou. Kráľovná športu bola súčasťou už prvých olympijských hier v Aténach v roku 776 pred naším letopočtom.

Fascinuje dodnes, lebo prirodzene rozvíja celé telo. K tejto olympijskej disciplíne patrí beh na 100 metrov s prekážkami, beh na 200 metrov, beh na 800 metrov, skok do výšky, skok do diaľky, vrh guľou a oštepom.

„Na beh nič netreba – iba behať a vydržať pri tom,“ hovorí Monika, ktorá cez týždeň trénovala v škole a cez víkendy relaxovala na motokrosovej dráhe.

Monika Weigertová: Zlom v kariére prišiel v Taliansku

Prvý profesionálny zlom v kariére prišiel na juniorských majstrovstvách sveta v Brixen-Bressanone v Taliansku. Sotva po 1,5 ročnom tréningu vyhrala najskôr majstrovstvá Slovenska a následne zbierala úspechy v Taliansku, v behu na 100 metrov a 100 cez prekážky. Zapla sa chuť víťaziť.

„Nájdi ženu, ktorá je schopná robiť mužský tréning a bude špičková atlétka, “ hovorí Monikin tréner Eugen Laczo.

Monika Weigertová (v strede).  Foto - archív MW

Problémy s achilovou pätou a vlastné limity

Už ako tínedžerka narazila na vlastný limit: problémy s achilovou pätou. Obdobia bez tréningov ju ničili. Nevedela sa dočkať návratu na trať. S pribúdajúcimi rokmi sa stav nezlepšoval. Po nesprávnej liečbe dostala správu, že už nikdy nebude súťažiť. Stratila dynamiku v členku.

„Nedokázala som si to predstaviť. Hľadala som akékoľvek riešenie,“ hovorí dnes. Monika nakoniec prekvapila. Po troch rokoch liečenia, rekonvalescencie a fyzioterapie sa vrátila. Silnejšia ako predtým.

Zabehla čas, ktorým sa dostala za legendárnu Eva Murkovú. Tá drží slovenský rekord s časom 7.21s. Monika má v behu na 60 metrov 7.32s. Každé preteky po vážnom zranení sú úspech, ale najviac si váži tie prvé. 35. Halové Majstrovstvá Európy v Glasgowe 2019  a v roku 2021 poľskú Toruň. Prebojovala sa do semifinále s časom 7.37s.

„Prekážky sú to čo vidíš, keď sa prestaneš pozerať na svoj cieľ.“ hovorí Monika. Tréner Laczo vyzdvihuje Monikinu mentálnu prípravu. Napriek prekážkam sa dokáže postaviť na štart so svetovými špičkami.

„Aby človek podal majstrovský výkon potrebuje trénovať a mať kvalitnú stravu aj finančné zázemie, ale toto nie je najdôležitejšie. Do cieľa vás dostane jedine hlava,“ hovorí tréner.

Tréning Moniky Weigertovej.  Foto - archiv MW

Športovec môže mať najlepších sponzorov sveta, keď nepracuje so stresom, nemusí sa do cieľa dostať. Na Moniku pôsobí stres aktivačne: „Posledný deň, posledná šanca – to je moje. Čím viac prekážok, tým viac ma to naštartuje,“ vysvetľuje Monika.

Monika si sama postavila tím, sama sa zdokonaľuje, vie si urobiť tréningový program. Je hnacím motorom pre trénera aj tím a hlavným donorom svojho športového zázemia.

V mnohých krajinách má atletika vybudované profesionálne zázemie, ktoré umožňuje športovcom naplno sa venovať iba tréningu. Na Slovensku je to inak. Podmienkou financovania sú výkony na medzinárodných podujatiach. Rovnako je to aj s pozornosťou médií a sponzorov. Záujem o atletiku stúpa, keď sa naši športovci umiestnia na medailových priečkach svetových stretnutí.

To je však len časť práce športovca. Na začiatku je vlastná investícia: financií, času, prekonávania vlastných fyzických a psychických limitov. Jedným z Monikiných hendikepov je dotácia od zväzu, ktorá pokryje len zhruba 1/3 nákladov. Zvyšok musí nájsť a investovať sama. Darí sa jej to vďaka spomínanej húževnatosti a kreativite.

Na sezónu 2023 je Monika vo fome

V aktuálnej sezóne 2023 očakáva tréner viac ako dobré výsledky. Monika je vo forme. Na splnenie limitov európskych a svetových podujatí trénuje 6 dní v týždni. V tréningu ju stále obmedzuje achilovka. Najmä v cvikoch dôležitých pre šprint ako je skočnosť, odrazová sila.

Keď v tele nefunguje ten najefektívnejší spôsob, hľadá sa kompenzácia. Vyžaduje to viac kreativity, no Monika sa podľa trénera aj pri ťažkom tréningu stále smeje. Vie, že zlepšenie prichádza cez diskomfort.

Monika Weigertová s trénerom Eugenom Laczom.  Foto - archív MW

„Monika je schopná urobiť motorickú korekciu,“ hovorí tréner, čo v preklade to znamená, že vie prijať spätnú väzbu a napraviť techniku pre maximálny výkon. Každý bežec svoju vlastnú dobre premyslenú choreografiu behu.

Monika v úvode využíva silu pri takzvanom šliapavom behu, s hlavou sklonenou nižšie. Tu je najdôležitejšia spomínaná mentálna stránka – nespanikáriť, keď niektorá zo súperiek prebehne okolo. „Hovorí sa tomu: bežať vo svojom tuneli,“ vysvetľuje Monika.

Je prirodzené snažiť sa dobehnúť súpera. No v tomto prípade to môže znamenať nevyužiť svoj vlastný potenciál. Druhým krokom je postupný prechod do švihového behu. Ak nie je plynulý, bežec stráca stotinky.

Hoci atletika vyžaduje profesionálny výkon, nie je to povolanie. Monika sa jej venuje popri práci osobnej trénerky. Spolupracuje so zápasníkmi MMA. „Je dôležité bežať si to svoje,“ hovorí a nemyslí tým len v športe. Monika Weigertová našla v živote spôsob, ako sa venovať atletike na svetovej úrovni popri práci.